Za generálny štrajk – protesty proti neoliberálnym reformám v Poľsku

Po minuloročnom zvýšení veku odchodu do dôchodku na 67 rokov do roku 2020 pre mužov a do roku 2040 pre ženy pokračujú v Poľsku útoky na práva pracujúcich. Príkladom je zrušenie 8-hodinového pracovného dňa a väčší dôraz na flexibilitu. V priebehu leta sa konali protestné akcie organizované Zväzom poľských syndikalistov (MAP Poľsko). Priama akcia zareagovala na výzvu ZSP a svoje stanovisko k zmenám v Poľsku vyjadrila vo štvrtok 12. septembra, keď sme navštívili poľské veľvyslanectvo v Bratislave. Zástupkyni veľvyslanca sme odovzdali list prejavujúci podporu pracujúcim, ktorí protestujú proti zhoršujúcim sa podmienkam v oblasti práce a sociálnych vecí.

Reakcia odborov a aktivity ZSP

V júni sa diskutovalo o zorganizovaní generálneho štrajku, no veľké odborové zväzy od tohto zámeru nakoniec upustili napriek vôli členskej základne a vyhlásili štyri dni protestov (od 11. do 14. septembra). Už v júni sa v niekoľkých mestách konali protestné akcie organizované ZSP (viac o nich nižšie) a od veľkých odborových zväzov nezávislé akcie (vrátane medzinárodných) pokračovali aj v septembri. Protestom v Bratislave sa do nich zapojila aj Priama akcia. Sami poznáme situáciu, keď sú veľké odborové zväzy nečinné alebo svojím konaním pracujúcich demoralizujú. Preto podporujeme ZSP a všetkých tých, ktorí poukazujú na negatívne zmeny zákonov a presadzujú myšlienku generálneho štrajku, ktorý má byť odpoveďou na neustále sa zhoršujúce pracovné podmienky.

Ďalšie medzinárodné akcie na podporu poľských pracujúcich uskutočnili pred veľvyslanectvami a konzulátmi organizácie CNT-E (MAP Španielsko) v Španielsku, ASB v Holandsku a ASF (MAP Austrália) v Melbourne. V Španielsku sa uskutočnila aj akcia, počas ktorej boli vyvesené transparenty. CNT-F (MAP Francúzsko) a NSF (MAP Nórsko) rozdávali letáky o situácii v Poľsku vo svojich krajinách.

Nijaké záruky ohľadom pracovných hodín

Dňa 13. júna schválila poľská vláda novelu Zákonníka práce, ktorou v podstate zrušila záruku 8-hodinového pracovného dňa. Súčasťou novely je niekoľko zmien, ktoré šéfom uľahčujú nanucovanie „flexibilného pracovného času“. Po prvé, zmenila sa dĺžka obdobia, za ktoré sa počítajú nadčasy. Podľa novej právnej úpravy sa budú počítať na ročnej báze. Princíp spočíva v tom, že firmy môžu ľudí nútiť pracovať veľký počet hodín navyše a inokedy množstvo pracovných hodín znížiť. Po druhé, doteraz boli pracovné hodiny stanovené napevno a človek mal dostatok času medzi zmenami, a ak nie, išlo o nadčasy. Teraz môžu šéfovia meniť pracovný čas „podľa potreby“. Po tretie, odbory síce môžu zmeny pracovného času odmietnuť, no vláda dala toto právo aj zamestnaneckým radám a jednotlivým zamestnancom. Zamestnanecké rady sú vo všeobecnosti nástrojom šéfov a často sa do nich dostávajú „zástupcovia zamestnancov“, ktorí neboli nikým zvolení, iba dosadení vedením. Ak zmenu pracovného času neodsúhlasia odbory, môže tak urobiť zamestnanecká rada. Navyše môže flexibilný pracovný čas „odsúhlasiť“ hociktorý zamestnanec, a to bez ohľadu na kolektívnu zmluvu odborov. Je jasné, že to v praxi povedie k tlaku pri prijímaní nových zamestnancov, aby s tým súhlasili. Ide o vážne obmedzenie vplyvu odborov na pracovné podmienky.

Neznamená to, že všetci pracujúci prídu o 40-hodinový pracovný týždeň, aj keď ten v Poľsku už dávno nie je normou (často sa využívajú nútené nadčasy a občianske zmluvy namiesto klasického pracovného pomeru). Hoci je jasné, že to nie je v súlade so Zákonníkom práce, nikto s tým nič nerobí, len aby ekonomika zostala „konkurencieschopná“ a kapitalisti spokojní. Faktom ostáva, že niektoré kategórie zamestnancov (najmä vo výrobe) pocítia po nových zmenách zvýšenú neistotu a zhoršenie pracovných podmienok.

Zrušenie istoty mzdy znamená zníženie miezd

Jedným z najhorších aspektov zmien je, že v prípade, ak zamestnávateľ dosiahne, že pracovník (napríklad nadčasovou prácou až do počtu 78 hodín týždenne bez nároku na finančné zvýhodnenie) urobí za 9 mesiacov prácu, ktorá mala trvať 12 mesiacov, zvyšné 3 mesiace, ktoré zamestnanec nepracuje, dostáva nižšiu mzdu (pokojne aj minimálnu). Za rovnaký počet hodín teda zarobí v priebehu roka menej.

Kritické poznámky k byrokratickým odborom

Najväčšie odbory v Poľsku tvrdia, že sú proti uvedeným zmenám, ale konajú len symbolicky. V odborovom zväze Solidarita členská základňa odhlasovala celoštátny štrajk, ale rozhodujú odboroví byrokrati, ktorí ľudí mobilizujú podľa toho, ako im to vyhovuje, zvyčajne pred volebnými kampaňami. Vieme, že jednodňový štrajk neochromí systém, no v Poľsku sa ani takýto štrajk nekonal od ekonomickej transformácie, čiže už takmer 25 rokov.

Nejde však iba o to, že najväčšie odborové zväzy organizovali namiesto štrajku niekoľkodňové protesty a hlavný protest sa konal v sobotu, takže väčšina ľudí ani nemusela prerušiť prácu.

Niekoľko mesiacov pred protestmi veľké odbory spomínali štrajk, no keď vláda pohrozila zmenou zákona o odboroch a hrozilo, že prídu o dotácie na platené odborové miesta pre predákov, zrejme zmenili názor. Samotné platené pozície sú pritom spôsobom, akým si štát a šéfovia držia odborárov zaviazaných a pod kontrolou.

ZSP vyjadrili kritiku aj k organizácii protestov. Vznikol „štrajkový výbor“, ktorý však pozostával iba z odborov, ktoré sú v tripartitnej komisii. Ostatné odbory neboli prizvané, a to ani štvrtá najväčšia odborová organizácia August ´80, hoci potvrdila ochotu spoluorganizovať protesty.

Dve z troch najväčších odborových organizácií sú už tradične spojené s politickými stranami a v súčasnosti to vyzerá tak, že líder Solidarity si buduje vlastnú mocenskú platformu. Solidarita sa neštíti spájať ani s ultrapravicovými združenia a v ich radoch pochodovali fašisti z ďalšej skupiny NOP.

Ďalšiu kritiku smerujú ZSP voči prejavom niektorých odborárov v stanovom mestečku a vyjadreniam „sociálnych organizácií“. Odbory napríklad odsúhlasili niektoré veci, ktoré priamo viedli k súčasným zmenám Zákonníka práce, a ktoré boli zhrnuté v „Protikrízovom zákone“. Proti týmto veciam ZSP ostro vystupovali a varovali, že aj malé ústupky budú mať veľký vplyv. Zamestnávateľská lobby a neoliberáli protikrízovými zákonmi len testovali postoj odborov k zmene ZP. Naplnil sa predpoklad ZSP, že ak vláda podpíše „dočasné“ protikrízové opatrenia, bude sa ich snažiť udržať v platnosti aj po kríze.

Jeden z odborárov sa vyjadril, že príčinou zlej ekonomickej situácie Poľska je systém sociálneho zabezpečenia. Keďže sociálne dávky sú príliš veľké, zamestnávatelia sú v zlej situácii. Nízky počet odborovo organizovaných pracujúcich v Poľsku je výsledkom názorov, ktoré zohľadňujú, čo je „dobré pre firmy“, a zdôrazňujú, že ak sa darí firmám, aj pracujúci budú mať dobré pracovné miesta. Pravicovým odborárom ani nenapadne, že firmám sa môže dariť aj preto, lebo pracujúci majú prácu s nízkou mzdou a otrasnými pracovnými podmienkami či preto, že zamestnávatelia môžu menej prispievať na sociálne dávky.

Na protestoch bolo často počuť aj nacionalistické prejavy. Zo strany sociálnych organizácií podporujúcich protesty zaznievala podpora ultrapravici a rôzne bláznivé nápady. Namiesto diskusie o problémoch pracujúcej triedy spomínali niektorí jedinci jednomandátové volebné obvody a iných hlúposti, ktoré pre pracujúcich nemajú nijaký zmysel.

„Pri spätnom pohľade na protesty si uvedomujeme, akým výzvam čelíme. Jedná sa o desaťročia pravicového vymývania mozgov, vďaka ktorému majú tieto myšlienky stabilné miesto vo väčšinovej spoločnosti,“ konštatujú ZSP.

Ohliadnutie za aktivitami ZSP

Od júna zorganizovali ZSP niekoľko akcií vo viacerých poľských mestách (Vroclav, Katovice, Varšava) a v Berlíne. Týkali sa aj nových návrhov ohľadom nezamestnaných. Mnohí z nich nie sú evidovaní, lebo boli z rozličných dôvodov vyradení. Nový návrh má zaviesť pravidlo, že ak nezamestnaný človek odmietne prvú ponuku, bude na 9 mesiacov vyradený z evidencie. Príde nielen o všetky dávky, ale vláda chce, aby prišiel aj o zdravotné poistenie. Pre firmy to je vynikajúca príležitosť najímať pracovníkov za minimálne mzdy, lebo ľudí bude odmietnutie takej práce stáť veľa. Pritom nemusí ísť o pracovné ponuky na dobu neurčitú či dokonca o ponuky vo vlastnom meste!

V septembri uskutočnili ZSP tri akcie krátko po sebe. 11. septembra sa zúčastnili na proteste odborov pred šiestimi ministerstvami a pochodu k parlamentu, kde bolo zriadené stanové mestečko. Pridali sa k davu pracovníkov v zdravotníctve, keďže z tohto sektora je aj niekoľko členov ZSP a majú tam veľa kamarátov. 13. septembra postavili pred parlamentom stan, kam pozvali konkrétne skupiny nezastupované odbormi: opatrovateľov a opatrovateľky, nájomcov bytov, utláčaných odborárov a pracovníkov využívajúcich agentúru Impel. ZSP zvlášť vysvetľujú situáciu opatrovateľov. Pracujú na polovičný úväzok, pretože zvyšný čas sa musia doma starať o hendikepovaných rodinných príslušníkov. V minulosti dostávali malú čiastku v podobe sociálnych dávok na podporu tejto starostlivosti. Vláda však prednedávnom tieto príspevky zrušila, takže sa ocitli v zlej situácii, keďže väčšina z nich si nemôže dovoliť platiť za opateru poskytovanú súkromnými firmami. ZSP považujú opatrovateľov za pracujúcich, ktorí by mali za opateru dostávať normálnu mzdu, hoci aj minimálnu. Stále by to bolo viac ako zrušené prídavky. Protest prišiel podporiť aj veľký počet nájomníkov, najmä obyvateľov sprivatizovaných bytov, ktorí vedú boj proti vysťahovaniu. Pri stane ZSP prebehlo mnoho diskusií a rozhovorov s okoloidúcimi a podporovateľmi z radov verejnosti, ako aj s členmi oficiálnych odborov.

Deň nato, v sobotu 14. septembra, organizovali oficiálne odbory masový protest. Pred hlavnou demonštráciou zorganizovali ZSP vlastný protest. Poukázali na narastajúce sociálne problémy spôsobené politikou vlády a kapitalizmom a na potrebu štrajku a budovania silnejšieho sociálneho hnutia. Neskôr navštívili všetky ďalšie protesty. Členov odborov sa pýtali, prečo neštrajkujú. Ľudia za nimi chodili porozprávať sa, urobiť si spoločnú fotku s transparentom ZSP a vyjadriť podporu ich akciám.

ZSP už niekoľko rokov vyzývajú radových členov, aby pretláčali generálny štrajk napriek postoju svojich odborových šéfov. V júni vyzvali, aby sa postavili proti postoju veľkých odborov a niečo urobili – protestovali, spojili sa so ZSP alebo uskutočnili vlastné akcie. Len málo ľudí sa však podujme na akciu bez toho, aby ich k tomu vyzvali odboroví predáci, ktorí navyše ľudí bežne varujú, aby sa od ZSP („radikálov“) držali bokom. „Hnutie pracujúcich je dnes na bezprecedentnom ústupe a je nutné prehodnotiť ďalší prístup,“ uzatvárajú ZSP.

Language: 

Section: 

Content type: