Ako som dosiahol vyplatenie dlžnej mzdy od pracovnej agentúry LNY

Chcelo by to vedľajší príjem! Napadlo mi v jeden pekný deň, keď som zistil, že moje výdavky na život trochu prevyšujú príjmy. Povedal som si, že niečo keď tak ušetrím a odložím na „horšie časy“. Keďže nedisponujem úžasným talentom na ukecávanie ľudí, možnosti ako finančný poradca alebo predajca parfémov nepripadali do úvahy. Moja pracovná doba v zamestnaní je klasická 8-hodinová šichta, môj voľný čas teda tvorili večery a víkendy. Preto som sa pri hľadaní zameral na brigády, ktoré by mi nezasahovali do hlavnej pracovnej činnosti. Prehľadával som internet, reagoval na rôzne ponuky, no odpovedali mi len málokedy alebo už bolo všetko obsadené, pretože agentúry nestíhali aktualizovať svoje webstránky. Pri tomto hľadaní som narazil na inzerát agentúry LNY - naťahovanie kobercov v Inchebe pred začatím výstavy. Práca na par hodín večer, vyplatenie hneď po skončení – pre mňa ideálne. Kým neprišlo na vyplatenie mzdy.

Prvotná idylka

Kontaktoval som agentúru e-mailom a obratom mi zaslali telefónne číslo na osobu, ktorá mi oznámila miesto a čas stretnutia pred brigádou. Predtým som sa ešte musel prihlásiť na ich stránku s ponukami, kde je tiež možnosť pozrieť si počet odpracovaných hodín a vlastný zárobok. Prišlo mi to super, agentúra pôsobila, že má dobre zvládnutý systém a vyzerala celkom seriózne.

Po príchode na miesto stretnutia pred výstaviskom, kde už čakala skupinka kolegov-brigádnikov, nám rozdali pracovné tričká (ktoré sme museli po práci odovzdať), povedali základné inštrukcie – čo, kde a ako robiť – a šup do práce. Odmakali sme si 6 hodín, vyplatili nás a spokojne sme šli domov. Super, vravím si. Všetko šlo v pohode, určite sa zúčastním aj nabudúce. Vtedy ma netrápilo, že mi nedali ani potvrdenie o vykonaní práce, veď prachy som dostal, takže je určite všetko v poriadku.

Začiatok komplikácií

Ďalšia brigáda bola o pár dní neskôr takisto v Inchebe. Tentokrát sme koberce strhávali po konci výstavy. Keď po šichte prišla otázka, kedy nás vyplatia, chlapík, ktorý bol našou kontaktnou osobou, len mykol plecami s tým, že on konkrétne nevie a že agentúra nás bude informovať o výplatnom termíne. Sklamaní sme sa pobrali domov, keďže sme predpokladali, že to bude ako na predchádzajúcej brigáde a vyplatia nás hneď po skončení.

O pár dní som písal do agentúry ohľadom vyplatenia peňazí, na čo mi odpísali, že výplatný termín ešte nebol stanovený a budú ma informovať e-mailom aj SMSkou, keď sa tak stane. To som ešte netušil, že túto vetu od nich budem počuť často. Zúčastnil som sa ešte niekoľkých brigád a pýtal sa ostatných, ktorí pre LNY pracovali dlhšie, ako to je s vyplácaním peňazí. Väčšina z nich potvrdila, že s vyplácaním sa nejdú pretrhnúť a niektorých nevyplatili už tri mesiace. Vtedy som pochopil, že nemá cenu ďalej pracovať pre agentúru, ktorá svojich pracovníkov nevie zaplatiť.

Vyše mesiac po poslednej brigáde cez LNY som ešte vždy nemal svoje peniaze a ani som sa nedočkal odpovede, kedy mi budú vyplatené. Na e-maily skoro vôbec neodpovedali, a keď som sa náhodou dovolal, pracovníčka mi zopakovala naučenú vetu, že výplatné termíny na danú brigádu ešte neboli stanovené, keď sa tak stane budú ma, samozrejme, informovať. Ťahalo sa to ďalších niekoľko mesiacov, počas ktorých som sa sem-tam pripomenul e-mailom, aby na mňa v agentúre nezabudli. Väčšinou bez odozvy, prípadne mi opakovali stále tie isté výhovorky. Spätne som si uvedomil, že som si nikdy nevyžiadal po skončení brigády žiadne potvrdenie ani záznam o počte odpracovaných hodín, takže obrátiť sa s týmto problémom na políciu by nemalo zmyslel. V rukách som teda nemal nič, čo by dokazovalo moju pravdu o nevyplatení peňazí. Pomaly som rezignoval, veď nakoniec nešlo o veľkú sumu. Časom moje zapálenie ochladlo a prestal som to riešiť.

Posun v probléme

„Nakopnutie“ prišlo paradoxne od samotnej agentúry. Zhruba pol roka od poslednej brigády mi z LNY zatelefonovali, že pre mňa majú prácu, ak mám záujem. Vysvetlil som slečne na druhom konci, že záujem rozhodne nemám, keďže mi stále nevyplatili mzdu za odrobenú prácu. Uistila ma, že ak sa zúčastním ponúkanej brigády, bude mi v určenom termíne vyplatená celá predošlá suma aj hodiny z tejto brigády. Trval som na svojom a chcel som vedieť, kedy mi agentúra zaplatí. Po niekoľkých minútach dohadovania mi prisľúbila, že pre peniaze si môžem prísť do agentúry nasledujúci týždeň v pondelok, kedy je výplatný deň.

Prišiel som teda, sadol si na chodbu a čakal. O chvíľu sa otvorili dvere a dnu vstúpili holky čakajúce predo mnou. O päť minút vyšli spokojné s úsmevom na tvári. Asi mali viac šťastia ako ja, pomyslel som si. Na rade som bol ja. Pracovníčke som vysvetlil, že mi dlhujú peniaze a na dnes mám dohodnutý termín ich vyplatenia. Reagovala na to, že ona o ničom nevie, ale určite sa mi ozve jej šéfka, keď budú mať pre mňa peniaze prichystané. Nechcel som, aby ma zase odbili nejakou výhovorkou, trval som na svojom a chcel sa porozprávať osobne so šéfkou. Nakoniec ma k nej zaviedla. Šéfka ma ubezpečovala, že sa o všetko postará a do konca týždňa mi budú peniaze vyplatené. Opäť ďalší sľub, tentokrát už osobne a od samotnej šéfovej.

Vyplatená mzda

Prešli štyri dni, a keďže v piatok už kanceláriu nemali mať otvorenú, napísal som e-mail adresovaný priamo šéfke, aby som jej pripomenul, na čom sme sa dohodli a či sa jej zdá správne, keď klame človeku do očí. Prekvapivo mi hneď odpísala. Jej reakcia na môj e-mail bola stručná. Vraj sa mám nasledujúci deň popoludní zastaviť v kancelárii a peniaze mi budú vyplatené. Nezabudla podotknúť, že si mám odpustiť takéto e-maily, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Zrejme ju nahnevalo, že žiadam, čo mi patrí - vyplatenie peňazí za vykonanú prácu.

Nasledujúci deň som sa teda podľa dohody zastavil v kancelárii agentúry. Na moje šťastie sme sa so šéfkou akurát stretli na chodbe. Pohotovo zareagovala a vyzvala ma, aby som päť minút počkal, že peniaze má prichystané. Po chvíli ma zavolala dovnútra a poslala za kolegyňou, zrejme nemala chuť kaziť si piatok rozhovorom so mnou. Dostal som obálku s presnou sumou, ktorú mi agentúra dlhovala, ešte jeden podpis o prebratí a spokojný som vyšiel z dverí, pri ktorých ma ešte zastavila iniciatívna pracovníčka agentúry a ponúkala mi skvelú príležitosť na brigádu. Tú som diplomaticky s úsmevom odmietol. Vysvetlil som jej, že nemám záujem čakať pol roka na výplatu.

Keď som odchádzal z agentúry, mal som dobrý pocit z víťazstva. Bol som rád ,že som to nakoniec nevzdal a vybojoval som si to, čo mi patrilo, aj keď nešlo o veľkú sumu. Celú túto udalosť som začal brať ako dobrú skúsenosť, že naozaj má zmysel bojovať za to, na čo mám právo a nevykašlať sa na to, lebo iba tak človek dosiahne svoje.

Brigádnik ALEX

Language: 

Section: 

Content type: